https://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000164/1461471/Neuspech-nas-posuva-dalej–tvrdi-podnikava-Slovenka-s-dvoma-zamestnaniami

Michaela Pribilincová pracuje cez deň, aj v noci. Počas aktívnej časti dňa je z nej riaditeľka mestského kultúrneho centra a po večeroch sa mení na kreatívnu osobu a tvorí rozprávky, ktoré majú pozitívny obsah. Vďaka svojej podnikavej ceste získala ocenenie eŽena roka 2014.

Čo vás priviedlo k tomu, aby ste sa zapojili do súťaže eŽena 2014. Čo vám táto súťaž dala?

Pravdou je, že do súťaže som sa zapojila nie kvôli výhre, ale aby som zviditeľnila Pozitívne rozprávky medzi ženami. Na súťaž ma upozornila moja virtuálna asistentka Mirka Lehocká, aby som takouto formou začala s propagáciou. Najprv som váhala, pretože so svojim internetovým podnikaním som len začala, no potom som si povedala, že nemám čo stratiť. A nakoniec sa ukázalo, že týmto malým krokom som veľa získala. Hlavne to, že ma to posunulo aspoň o míľu ďalej. Ako by som prešla jednu časť svojho podnikania autobusom. Víťazstvo, okrem zaujímavých cien zameraných hlavne na osobnostný rast a internetovú propagáciu mi otvorilo nové dvere, ma spojilo s novými zaujímavými ľuďmi. A práve toto je pre mňa tým najväčším prínosom, aby som rozprávky mohla šíriť čo najďalej.

Aká bola vaša kariérna cesta, predtým, než ste sa pustili do tvorenia pozitívnych rozprávok?

Popri rôznych zamestnaniach som začínala svoju samostatnú činnosť v občianskom združení. Nemôžem povedať, že podnikateľskú, no aspoň sebarealizačnú. Vysvetlím to. Hneď po ukončení vysokej školy na UKF v Nitre odbor psychológia, som sa zamestnala ako psychologička v Psychiatrickej nemocnici v Kremnici. Do roka som si založila vlastné občianske združenie, aby som mohla začať robiť rôzne projekty pre mladých. A tak sa mi podarilo urobiť krásny projekt, vďaka ktorému som vytvorila na Psychiatrii hipocentrum, a začala som poskytovať pre pacientov ale aj iných klientov hipoterapiu (terapia pomocou koní). Vďaka iným projektom, ktoré som si písala a riadila, sme získavali ďalšie financie na udržanie hipocentra, na terapie pre handicapované detičky a zahraničné projekty s mladými ľuďmi. Dokonca som založila v nemocnici aj canisterapiu (liečenie pomocou psíkov). V tomto období som sa veľmi veľa naučila o projektovom cykle, riadení ľudí, účtovníctve, propagácii a riadení organizácie.

Popri tom som pracovala na čiastočný úväzok aj v špeciálnej škole pre nepočujúcich, kde som sa naučila zas iné veci. Po štyroch rokoch, keď už hipocentrum a canisterapia boli stabilizované, rozhodla som sa ísť ďalej, lebo som cítila, že viac nemám čo psychiatrii dať okrem rutinnej práce. Tak som sa rozhodla pre odvážny, no ťažký krok, a dala som výpoveď aj v nemocnici aj v škole.

Popri tom som napísala list primátorovi v Žiari nad Hronom o tom, aký potenciál majú v práci s mládežou, o mojich skúsenostiach s projektmi pre mladých ľudí, a ponúkla som mu, že stačí keď mi vytvoria na úrade pracovné miesto, ja už financie na aktivity s mládežou získam sama. Môj list primátora zaujal, a tak keď som prešla niekoľkými výberovými komisiami, vytvorili mi pracovnú pozíciu Koordinátor práce s mládežou. V dnešnej dobe si už viaceré mestá uvedomujú opodstatnenie tejto funkcie, a tak podľa nášho vzoru aj iné mestá začali vytvárať pozície pre koordinátora práce s mládežou.

Práca sa mi veľmi páčila, lebo som mohla s mladými ľuďmi tvoriť projekty ktoré ich posúvali v pred, veľa vecí sme v meste zmenili, upravili. Niekoľko mladých ľudí sa nám podarilo dostať do zahraničia, zahraničných mladých ľudí zase k nám. A ja som sa opäť naučila veľa vecí, a získala som nové zručnosti, vďaka ktorým som sa po troch rokoch rozhodla ísť do výberového konania na post riaditeľky mestského kultúrneho centra, ktoré som aj vyhrala. Riaditeľku robím dodnes. Je to krásna tvorivá práca s úžasnými ľuďmi, s talentami, je to o správnom manažmente a motivácii ľudí. V tejto práci môžem využívať svoje poznatky zo psychológie, projektovej činnosti, organizácie a ekonómie.

A tak, vďaka tejto práci som mala možnosť zapojiť do vlastnej tvorby veľa talentovaných ľudí od hercov, hudobníkov, maliarov, čím vzniklo krásne a inšpirujúce CD – audio Pozitívne rozprávky s pesničkami.

Dnes tvoríte rozprávky, ktoré učia deti pozitívne nazerať na svet. Aké máte podnikateľské plány do budúcnosti?

Momentálne sa pripravuje česká verzia Pozitívni pohádky, a mám už napísané nové pozitívne rozprávky s pesničkami, ktoré plánujem do konca tohto roka nahrať a vydať. A zároveň, s mojou rodinnou známou, tiež veľkým talentom a majsterkou sveta v umeleckom medovnikárstve Andrejkou Pribilincovou pripravujeme 3D knihu pre jednotlivé rozprávky. Už máme navrhnutú a ilustrovanú Červenú čiapočku, teraz hľadáme firmu, ktorá by bola schopná ju vyrobiť a vydať. A moje najväčšie plány sú šíriť Pozitívne rozprávky do celého sveta, vo forme audiorozprávok aj kníh.

Podnikanie má svoje pozitívne aj negatívne stránky. S akými ste sa stretli na vašej ceste?

Vďaka tomu, že môžem v literárnej činnosti podnikať popri svojej práci, nie som pod časovým a finančným stresom. Síce všetky svoje úspory dávam do rozprávok, no beriem to ako vlastnú investíciu. Nevýhodou je, že som časovo obmedzovaná rôznymi povinnosťami vyplývajúcich z mojej funkcie. Takže sa rozprávkam venujem hlavne po večeroch a tvorím v noci. Keby som viac času trávila intenzívnej propagácii, marketingu, mohla by som povedať, že sa živím podnikaním. V tejto fáze je to skôr moje hobby. No ja tvrdím, že všetko je tak, ako má byť. Keď budem cítiť, že už ma súčasná práca nenapĺňa alebo stagnujem, odídem a pravdepodobne pôjdem už len vlastnou podnikateľskou cestou.

Čo by ste poradili všetkým, ktorí zamýšľajú postaviť sa na vlastné nohy a začať podnikať?

Nečakať na dokonalosť. Totižto veľa ľudí ma skvelé nápady, podnikateľské plány, len to ešte nie je pre nich dosť dobré, majú pocit, že nie sú dostatočne pripravení. No aj tá nedokonalosť je stále lepšia ako nič. Práve činnosťou s chybami sa zdokonaľujeme, len treba začať. Dôležité je poznať svoje silné a slabé stránky. Podnikateľ nemusí všetko vedieť. Dôležité je robiť to, v čom sme najlepší a na ostatné činnosti si nájsť ľudí, ktorých zas tá činnosť baví. Treba sa o svojich plánoch s ľuďmi rozprávať. Ani neviete kto vám môže pomôcť, ponúknuť svoje služby, len pre možnosť naučiť sa niečo nové, posunúť sa vpred. 

A rovnako za dôležité pokladám aj to, akým spôsobom človek premýšľa. Je dôležité nezabudnúť sústrediť sa na pozitívny výsledok, i keď ešte nepoznáme kroky, ako ho dosiahnuť. No verte mi, tie sa vždy nejakým spôsobom ukážu. Ani ja som na začiatku netušila, ako sa také CD produkuje, alebo ako sa nahrávajú pesničky. Len som vedela, ako to má vyzerať už hotové.

A keďže všetko je tak ako má byť, treba aj menší neúspech (napr. v podobe odmietnutia sponzorov, projektov, alebo nejaká finančná strata, atď.) brať ako ďalší krok ku cieľu a nezastaviť sa. Veľakrát zistíme, že práve ten neúspech nás posunul oveľa ďalej, zatiaľ čo nám sa zdalo, že nás zastavil alebo vrátil späť. A potom pravdaže vážiť si ľudí. Milovať to čo robíme. Ďakovať za príležitosti, ktoré sa nám dostávajú a byť akčný – proaktívny.