Na okraji lesa, pri zelenej lúke bola malá farma. Na tej farme žili spokojne zvieratká. Kravičky, sliepočky s kohútom, ovečky, pes Šarik, kocúr Muro a koník Smarty. Keď sa cez kravičky cez deň pásli na lúke, Šarik ich ako správny pastierky pes sledoval a dával pozor aby nezašli ďaleko, alebo aby sa nejaká zatúlaná ovečka nezatárala do jeho stáda. Bola to veru ťažká, no veľmi užitočná práca. Nebyť psíka Šarika, všetky kravičky by sa v lese potratili a potom od koho by pili deti na farme mliečko?
Ako ich tak jedného dňa Šarik sledoval, zbadal malú ovečku, ktorá sa zo zvedavosti priplietla medzi kravičky. Rozbehol sa k nej a začal riadne nahnevaný štekať:
- „Haf haf, utekaj späť k mame, tu nemáš čo robiť. Toto sú kravy, ty si ovca. Vráť sa medzi svojich.“
Malá ovečka psíka neposlúchla, a rýchlo sa schovala medzi kravy. Šarik začal zúriť, a naokolo vybrechovať:
- „No pozrite sa na ňu, pozrite! Vôbec ma nepočúva! Vari nevie, že tu rozkazujem ja, kto má kde ísť?“
Ovečky na neho len zamékali a pásli sa pokojne ďalej. Koník Smárty, verný Šarikov kamarát, k nemu pribehol a začal ho utešovať:
- „Ale no tak, milý priateľ. Načo sa toľko rozčuľuješ nad jednou malou ovečkou? Veď aj tak je medzi svojimi. Či vari nepatria aj ovečky medzi nás?“
Šarik sa na neho namosúrene pozrel a dôležito riekol
- „Ovce sú ovce a kravy sú kravy. Nech je v tom poriadok. Ako by to vyzeralo, keby si každý chodil kde chce?“
- Múdry koník sa len usmial a psíkovi pohotovo odvetil. „Priateľ môj, sme spolu od mala. Ako by sme dopadli, keby nám gazda nedovolil stretávať sa, rozprávať alebo sa hrať? Boli by sme sami. A ja nemám rád samotu. Je mi jedno, že si pes a nie kôň, tak ako mi jedno, že Muro je kocúr,“ veselo zaerdžal. „Aj s tým sa rád zabávam. Pre mňa je dôležité, či mi je s ním dobre a nie to, že je iný ako ja.“
- Pravda je, že by som nechcel byť na farme zavretý, a nemohol sa s nikým zabávať.“ Šarik zahanbene sklopil uši a dodal: „Už sa mi to raz i stalo. Gazda ma zavrel do búdy, lebo som bol na Mura zlý. Tak som ho vyobháňal, až sliepky okolo nás lietali.“
- „Ihaa, to si pamätám,“ pobavene zaerdžal koník. „Chudák Muro, bol taký naježený, že vyzeral ako kefa do komína. Neznášal si Mura a len sebe si tým zle spravil. Bol si tam zavretý dosť dlho, až mi bolo za tebou smutno.“
- Šarik odpovedal: „Veru, odvtedy sa na Mura radšej ani nepozriem. Chcem mať s ním pokoj.“
- „A čo ti vlastne Muro spravil, že si ho tak obháňal?“ spýtal sa koník kamaráta.
Šarik sa obzrel za stádom či je všetko v najlepšom poriadku a až potom koníkovi odpovedal:
- „Hmm, čo mi spravil? Hm… vlastne ani neviem, no nepáčilo sa mi ako vrtí chvostom, akoby sa mi vysmieval. A to jeho zaliečanie sa pred farmárom,“ striaslo ho.
- Tak ja behám celý deň, aby som gazdovi ovce postrážil a on sa vyvaľuje na okne. A večer, keď ja ležím unavený pri gazdových nohách, on sa mu líška na kolenách, akoby toho urobil viac než ja.“
- „Ihaa, tak ty na neho žiarliš? Teba hnevá len preto, že je to kocúr a nie pes.“
- „Ale kdeže, nech si je kocúr, no nech sa sprava normálne“
Koník na Šarika žmurkol a odcválal preč. Šarik nechápal, čo tým myslel.
- „Čo, aj jemu preskočilo? Vari som ho urazil? Veď na neho som nič zle nepovedal? Nechám teda tak tú malú ovcu, nech si robí čo chce. Aj tak musím všetky kravy domov zahnať, o chvíľu bude slnko zapadať.”
Keď už boli všetky zvieratka späť vo svojich ohradách, unavený Šarik si ľahol pred búdu a spokojne si začal obhrýzať kosť, ktorú mu gazda nechal z večere. Vtom k nemu pribehol koník Smarty a odkopol mu kosť ďaleko od búdy.
- „Ale fuj Šaro, čo to žerieš, si normálny?“ vysmeje ho Smarty a čosi mu ponúka. „Tu máš ovos. Ten predsa žerú všetci.“
- „Čo sa ti stalo Smarty? Veď ja ovos nežeriem!“ odpovedal prekvapený Šarik.
- „A prečo nežerieš ovos, keď my všetci ho žerieme? Prečo ti nechutí?“ spýtal sa ho najlepší kamoš, akoby sám dobre nevedel, že psíci ovos nechcú a je im viac na škodu, ako na osoh. „Kravy, ovce ba aj sliepky, všetci ho jedia, len ty nie. Ty musíš byť potom nenormálny.“
- „Čo mi to tu hovoríš? Veď vieš, že ja som pes. A psy ovos nežerú. Vráť mi tú kosť, lebo budem vrčať,“ varoval koníka Šarik, teraz už naozaj zúril ako taký pes.
- „Aha, tak ty si pes?“ spýtal sa ho koník. „Takže keď sa správaš ako pes, je to normálne, i keď nám sa to môže zdať ako nenormálne. Potom keď sa Muro správa ako mačka, aj to je normálne, no nie?“
- Šarik sa poškrabal za uchom a chvíľu rozmýšľal: „Aha, už rozumiem, čo si mi chcel povedať. Ja som sa na Mura hneval len za to, že sa správal ako mačka. Veď on je mačka. To čo pre mňa je nenormálne, pre neho je normálne. Bol som veru hlúpy, priznávam,“ povedal úprimne a rozhodol sa, že Muro dostane novú šancu. „A teraz mi kopni naspäť tú kosť.“
Smarty starého Šarika vystískal od radosti. Bol hrdý na svojho priateľa, ktorý pochopil, ako sa v Murovi mýlil.
KONIEC
Ponaučenie: To, čo je normálne pre jedného, nemusí byť normálne pre druhého. Každý má svoju pravdu.
Otázky:
- Prečo sa podľa vás hneval psík Šarik na kocúra Mura? Čo mu prekážalo?
- Kto povedal psíkovi, že by sa na Mura nemal hnevať a prečo?
- Čo je podľa vás normálne? Kto je a kto nie je normálny?
- Povedali ste niekedy o niekom, že nie je normálny? A prečo? Bolo to správne?
